Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Chaotické kyvadlo

… hoci autori teórie chaosu (alebo presnejšie teórie nelineárnych systémov ) rozlišujú systémy lineárne a nelineárne, v podstate si myslím, že lineárne systémy neexistujú. Nelinárny systém vznikne tak, ak na stabilitu systému naraz pôsobí viac, ako jedna sila. A také sú všetky systémy — od rozpínajúceho sa Vesmíru až po prvky našej kultúrosféry (ja som si zaviedol pojem memosféra ).
Globálny trh je mimoriadne nelineárny systém. Pôsobí na ňom nielen nespočet ekonomických subjektov, ale zároveň aj nespočet neekonomických síl, v podstate celá memosféra. Klasický príklad je vplyv vývoja potrieb na vývoj trhu. A potreby sú úplne iný memetický jav ako samotný trh. Tak isto vplýva na trh politika, veda, umenie, ideológie a náboženstvá, vojny, šport — skrátka všetko.
Zdá sa mi, že niekde tu sa začínajú ťažkosti v chápaní ekonomických kríz. Ekonomické vedy sa snažia vtesnať pôsobenie neekonomických faktorov do jednodých parametrom, ako je dopyt, štátny dlh a podobne. Z pohľadu ekonomických vied potom nastávajú hospodárske krízy v podstate ako chyby trhu, ako nevysvetliteľný jav, ktorý sa zabalí do pojmu: kríza dopytu, či kríza z nadvýroby. Ak však veda vidí chyby vo fungovaní svojho predmetu, sama nesporne niekde robí chybu. Trh nemôže urobiť chybu on vždy funguje správne, tak ako zemetrasenie nie je chybou zemskej kôry, ale vyrovnaním nahromadenej nestability.
… všetky systémy sú nelinárne, iba prechádzajú obdobím lienárneho rastu, ktorý vždy vedie k bodu nestability, ktorý sa nazýva bifurkačný bod. V bifurkačnom bode nastáva preusporiadanie systému a začína lienárne obdobie nového rastu. Na bifurkačnom bode je podstatné to, že v ňom sa prerušuje kauzálnosť deja — nedá sa predvídať budúci vývoj za ním. Rozhoduje náhoda. Napríklad ak dvíhame vajíčko na špičku, samotné dvíhanie do nestabilnej polohy je vypočítateľné a dajú sa na pohyb vajíčka, na smer jeho dráhy použiť jednoduché lineárne fyzikálne rovnice. Ovšem pohyb za hranicou nestability je nevypočítateľný, nepredvídateľný. Iný pekný príklad je pohyb tzv. chaotického kyvadla:

Kým pohyb jednoduchého kyvadla sa dá s určitou presnosťou pomerne dobre predvídať, chaotické kyvadlo sa zakaždým správa inak. Prechádza neustále bifurkačnými bodmi, kde súčasne na celé kyvadlo a na jeho dve časti pôsobia minimálne dve rovnaké sily a nie je možné vypočítať kam a ako rýchlo sa za bifurkačným bodom kyvadlo pohne.
… snahy ovplyvniť trh reguláciou s vierou, že sa pohne želateľným smerom sú snahy, ktoré sú totožné s vierou, že „… poručíme větru dešti kdy má pršet a kdy vát …“ Predstava, že vytvoríme systém, ktorý bude iba lineárny je z ríše rozprávok. Každá regulácia trhu, rovnako ako každé neregulovanie sú z tohoto pohľadu rovnocenné. Systém vždy vstúpi do bifurkačného bodu a vždy sa za ním niekam pohne. Tam, kde nikto nečakal. Zato isté je, že vstúpi do dočasne stabilnej, lineárnej, predvídateľnej éry.

Kríza | stály odkaz

Komentáre

  1. pekna metafora
    ale pri pozerani toho videa som skoro neico od zlosti rozbil :)
    publikované: 15.04.2009 11:45 | autor: noncreativ (e-mail, web, autorizovaný)
  2. „Každá regulácia trhu, rovnako ako každé neregulovanie sú... rovnocenné.“
    Nerovnocenné sa mi zdajú byť prinajmenšom v tom smere, že pokus o reguláciu trhu vykonaný s očakávaním istých účinkov je pravdepodobne vo väčšine prípadov účinnejším krokom k poznaniu vlastností trhu než pasívne pozorovanie správania trhu.
    Obecne:
    Poznávanie akéhokoľvek javu riadenými pokusmi je pravdepodobne štatisticky účinnejšie než poznávanie pasívnym pozorovaním.
    publikované: 15.04.2009 12:34 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  3. chaotické procesy sú v smere toku času
    nedeterministické, nepredvídateľné, a preto nie je možné po akomkoľvek počte pokusov predikovať výsledok regulácie.
    Možno sa na vec pozrieť aj z iného uhlu. Vezmime si burzové pohyby, ktoré sú rovnako chaotické. Napriek n pokisom o definovanie optimálneho portfólia, dá sa robiť iba približná krátkodobá prognóza, podobne ako u počasia. Nech sa z predchádzajúcich pokusov poučíme akokoľvek.
    Presne na to upozornil George Soros vo svojej knihe „Kríza globálneho kapitalizmu“, kde vyčerpávajúco zdôvodnil, prečo nemúže byť ekonómia vedou, v zmysle popperovskej definície vedy. Nie je falzifikovateľná. Každá predpoveď pohybu na trhu, založená na vedeckej anylýza dovtedajších pohybov sa stáva iba ďalším perametrom, ktorý zmení pohyb trhu.
    Hoci všelikto samozrejme vedel, že hospodárska kríza je na spadnutie, fakt, že bola nepredvítaľná im znemožnil urobiť také predikcie aby na krízovom prechode zarobili. Prerobil aj Soros, prerobili skoro všetci a tí čo zarobili tak urobili bez nejakej sofistikovanej predikcie, ale čisto náhodou.
    To je ako s počasím. Dá sa predpovedať na základe deterministického modelu s asi 80% pravdepodobnosťou na jeden deň, druhý už s menej ako 50% a tretí s menej ako 30% úspešnosťou.
    No a do toho navyše vstupujú iné krízy, ktoré nikto nečaká, napríklad tá veľká hospodárska kríza do predikcií pohybov na burzách, alebo klimatické zmeny do predpovedí počasia.
    publikované: 15.04.2009 12:55 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  4. treba sa zmieriť s tým,
    že človek je súčasťou a výslednicou prírodných procesov, nijako nedokáže stáť mimo ne a riadiť ich.
    Človek by povedal, že skúsenosť s komunizmom (ako pokusom riadiť spoločenské procesy) dostatočne vstúpi do povedomia ľudí, ale zdá sa, že viera v nadradenosť človeka nad prírodou je prirodzenou súčasťou egoplexu každého sapienta a opačné povedomie je vlastne pre sapienta neprirodzené.
    publikované: 15.04.2009 13:02 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  5. „Viera v nadradenosť človeka“
    O tom, čo píšeš, neuvažujem z hľadiska viery v nadradenosť človeka, vyjadrenej presvedčením, že človek môže „poroučet větru, dešti“.
    Vychádzam z hmlistej hypotézy, že v akejkoľvek (živej) hmote je hlboko zakorenený sklon aktívne skúmať a spoznávať prostredie, v ktorom sa nachádza, a interakcie v ňom, a to bez ohľadu na minulé či momentálne vyhliadky v tomto úsilí uspieť.
    Ďalej si myslím, že za chaotické asi neoprávnene považujeme aj procesy, ktoré sa ako chaotické javia len preto, že nevieme uchopiť veľké množstvo pôsobiacich faktorom.
    Inak povedané, za súčasť chaotického trhu, chaotického počasia či iného chaotického javu sa asi neoprávnene považujú aj procesy, ktoré sami o sebe chaotické nie sú, len nie sú (momentálne) dostatočne poznané.
    publikované: 15.04.2009 13:20 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  6. akákoľvek hmota
    sa snaží udržať svoju stabilitu. (a to teraz je už iba môj názor, neautorizovaný žiadnou vedou)
    Teda zmyslom modelovania prostredia u organizmov je dať čo najkomplexnejšiu odpoveď na čo najkomplexnejší podnet. Napriek tomu je nevyhnutnou súčasťou tohoto procesu smrť, zánik, pretože s prtedlžujúcim sa obdobím musí organizmus mať vnútorný model geometricky komplexnejší.
    publikované: 15.04.2009 13:31 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  7. všetky procesy sú chaotické
    pretože podľa druhej vety termodynamickej narastá entropia (chaos) vesmíru.
    Klasická veda dokázala popísať iba lineárne procesy za cenu abstrahovania od vývoja v čase. Lenže dnes vieme, že existuje vývoj a vôbec mu nerozumieme. Ale jedno je dnes skoro isté — tým, že mu budeme viac a viac rozumieť, zároveň ho budeme meniť a teda mu vlastne stále viac nerozumieť.
    publikované: 15.04.2009 13:35 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  8. daimonion, píšeš, že všetky procesy sú chaotické, nelineárne
    a že iba prechádzajú obdobím lineárneho rastu, ktorý vždy vedie k bodu nestability - k bifurkačnému bodu, za ktorým sa nedá predvídať budúci vývoj.
    Ak vezmeme za príklad chaotického systému konkrétneho človeka, čo je jeho bifurkačným bodom?
    Dospeje do takéhoto bodu nevyhnutne každý jedinec?
    publikované: 15.04.2009 13:55 | autor: Racan (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Je toho asi viac Daimonion, než zmieriť sa s tým
    Iste je to individuálne, ale ja akosi nepociťujem svoju nadradenosť nad prírodou. Ja si prírodu vážim a mám k nej pocit úcty. Mám teda neprirodzené povedomie sapienta? Človek je predsa súčasťou prírody, teda aspoň ja určite. Ak by som mal pociťovať nadradenosť nad prírodou, potom by som ja, respektívne niektorá moja časť, mala byť nadradená nado mnou samotným? Ja iba dokážem využívať niektoré zákony prírody vo svoj prospech ( pestovanie obilia, rybolov.. – získavanie potravy, upravovať svoju mikroklímu – domy, kúrenie, klimatizácia .... a všetko ostatné).
    Mohol by tu však nastať problém. Všetko prírodné je výtvorom prírody, alebo nie? Ak som súčasťou prírody, malo by byť aj to čo vytvorím, súčasťou prírody. Továreň vytvoril človek, je teda továreň súčasťou prírody? Napríklad taký Slovnaft a aj všetky jeho výrobky. Tvoria súčasť prírody? Keď ale tvrdíme, že naše výrobky nie sú prírodné (benzín, auto), nie sme potom súčasťou prírody? Sme teda mimo nej? Je už potom jedno kde. Či nad, pod, vedľa, kdesi. Alebo iba tvrdíme o našich produktoch ako neprírodných len preto, aby sme si niektorí utvrdili svoju nadradenosť nad prírodou?
    Čo sa týka skúsenosti s komunizmom, no môj dedo by povedal: na svete nie je len ľudská pamäť, ale aj nekonečná ľudská hlúposť.
    publikované: 15.04.2009 14:02 | autor: Jan (e-mail, web, neautorizovaný)
  10. no pochopiteľne
    že aj Slovnaft, atómové elektrárne, mraveniská, kozie bobky, pavúčia sieť, obraz Giocondy, trh, druhá svetová vojna — všetko je produkt prírodných procesov, odkiaľ inak by sa vzali? Stvoril ich Boh? Aj to je relevantná možnosť.
    publikované: 15.04.2009 14:35 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  11. hmmm...
    Daimonion, skúst to vysvetliť "ochrancom prírody" najmä ten Slovnaft, atómové elektrárne, ich produkty a odpady...:)))
    publikované: 15.04.2009 15:03 | autor: Jan (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. bol som voľakedy na diskusii s top ochranármi Slovenska
    bola tam Ľubica Trubíniová, ale aj slovenský ochranársky filozof M. Huba a všelikto. Položil som im otázku:

    „Ako môžu na jednej strane tvrdiť, že človek je neoddeliteľnou súčasťou prírody a súčasne, že ju poškodzuje? Prečo netvrdia, že príroda poškodzuje sama seba?“

    Trubíniová mi ako odpoveď dávala celý rad dôkazov, ako produkty ľudskej činnosti ničia biotop... Zjavne otázku nepochopila. Ochranárstvo je ideológia ako každá iná. Zhustí celý model poznania do pár jednoduchých ľahko zapamätateľných a pochopiteľných fráz a na ich základe chce ovládať davy. Je jedno, či je to komunizmus, liberalizmus, fašizmus, či ochranárstvo.
    publikované: 15.04.2009 15:26 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  13. Ochranári zachraňujú všelijaký druh organizmov
    hlavne aby to nebolelo ich. Ale čo tak sa obetovať pre niektoré druhy, ktoré prakticky vymreli, napríklad pásomnicu, ktorej stredoeurópska verzia prakticky neexistuje. Nech dobrovolne zjedia vajíčka a zachránia ďalší druh organizmu.
    publikované: 15.04.2009 15:32 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  14. predikcia burzy
    Pri diskusii o "predikovaní" pohybov kurzu na burze sa počas vyučovania na ekonomických vys. školách robí zásadná chyba.
    Je možné "vypočítať" výstup modelu ak poznáme štruktúru a parametre modelu a "vstup". Na tom je založená "teória riadenia" dynamických procesov (syntéza regulátora). V prípade burzy však máme k dispozícii iba výstupný signál, model nepoznáme. Žiadna analýza výstupného signálu (bez znalosti vstupu) nedokáže uspešne predikovať výstup. A "vstupný signál", rozhodnutia investorov nikdy nebudeme poznať. Preto nie je možné úspešne predpokladať vývoj kurzov na burze. Je to totiž problematika "riadenia", na ktorú sa aplikuje "spracovanie signálov". Poznám pokusy aplikovať, fuzzy, neuro, stochastiku atď. Všetko sú to milné základné predpoklady, ale kedže je tám určitá "teória", dokonca sa v tejto oblasti robia dizertačné práce, habilitácie atď. Aké chybné a naivné..
    K "chaotickým" systémom.
    Je jasné, že tam musí byť dynamika, nelinearity ale hlavne minimálne tri spätné väzby. Dve vnútorné musia byť kladné (spôsobujú lokálne nestability) jedna hlavná spätná väzba musí byť záporná - tá udržuje "chaotické správani" v lokálnom časopriestore.
    To je zároveň dôkaz toho, že pokiaľ v ekonomike sa nezačne so skúmaním "dynamiky systémov" (nie systémovej dynamiky,ako si to mylne "preformulovali" ekonómovia), tak ekonómia nemôže resp. nebude vedou. Zatiaľ je to len nesprávne používanie matematiky na rôzne pseudoteórie. Napriek všetkým "nobelovkám".
    publikované: 15.04.2009 19:16 | autor: NoOmen (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Tak to je killa!
    "Ale čo tak sa obetovať pre niektoré druhy, ktoré prakticky vymreli, napríklad pásomnicu, ktorej stredoeurópska verzia prakticky neexistuje. Nech dobrovolne zjedia vajíčka a zachránia ďalší druh organizmu."

    Toto budem tvrdiť všetkým tým záchrancom prírody, ktorý zo mňa na ulici ťahajú drobné.
    publikované: 15.04.2009 22:10 | autor: qedisk (e-mail, web, neautorizovaný)
  16. keby si za presne tych istych podmienok
    pustil dvojite kyvadlo 2 x , bude trajektoria rovnaka alebo odlisna?
    publikované: 16.04.2009 14:12 | autor: eulalia (e-mail, web, neautorizovaný)
  17. bude odlišná
    preto, lebo nikdy nebudú tie isté podmienky. V tom je práve tá podstata sveta, neustále narastá entropia a už len preto nie sú nikdy tie isté podmienky. Navyše, čím presnejšie budeš nastavovať počiatočné podmienky, tým viac bude narastať vplyv kvantových javov, a tak bude presnosť tých podmienok stále viac náhodná.
    publikované: 16.04.2009 14:22 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  18. obyčajné kyvadlo
    iba zdanlivo funguje linárne. Od dvojitého sa líši tým, že na pohyb kyvadla pôsobí iba jeden vplyv a preto s určitou presnosťou sa vždy kýve rovnako. Je to liearizovanie pohybového javu. Lenže diabol je v tom výraze „s určitou presnmosťou.“ Ak začneme spresňovať podmienky merania začnú sa zvyšovať odchýlky, pretože okrem samotného kyvu kyvadla, pôsobia podmienky v materiáli osi kyvadla, pružnosti ramena kyvadla, odporu prostredia, dopadu častíc kozmiského žiarena, či obyčajného svetla… a bohvie čoho iného a pôvodne lineárny jav sa stáva nelinárnym a nepredikovateľným.
    publikované: 16.04.2009 14:34 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  19. Ja mam urcitu predstavu o vyvoji a stabilite,
    mozem ti ju poslat? ty mi len napises ci je to blbost alebo nie
    publikované: 16.04.2009 15:18 | autor: eulalia (e-mail, web, neautorizovaný)
  20. to je pochopiteľné, som zvedavý
    len si myslím, že sa predsa nemusíme dohovárať cez komentáre v blogu, máme na seba maily, či nie?
    publikované: 16.04.2009 15:27 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014