Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Sociálne najspravodlivejší systém — komunizmus II.

Plná zamestnanosť

V komunistickom systéme všetko patrí všetkým, preto sa na tvorbe spoločného bohatstva musia všetci podieľať. Preto musel byť každý zamestnaný. Tí ktorí sa práci vyhýbali, dopúšťali sa trestného činu. Jediný spôsob, ako sa vyhnúť práci, bola plná invalidita, preto bolo medzi Cigáňmi a kriminálnikmi absurdne veľa invalidov.
Plná zamestnanosť viedla k sociálnej nespravodlivosti, pretože nespravodlivo rozdeľovala tvorbu zdrojov pomocou následného paradoxu:
  • Prezamestnanosť. Vzhľadom na to, že každý musel byť zamestnaný a v intenciách sociálnej spravodlivosti boli rozdiely medzi mzdami malé, ľudia sa snažili vysporiadať s touto situáciou v zmysle svojej prirodzenosti, teda za tie isté mzdy odovzdať pokiaľ možno najmenej práce. Preto bolo napríklad výhodnejšie byť zamestnaný v kancelárii, ako pri výrobnom páse. Pomocou úplatkov, rodinných vzťahov a iných stratégií sa ľudia pretláčali na výhodné pozície. Toto viedlo k enormnej prezamestnanosti v administratíve podnikov. Neraz dosiahol podiel administratívy k výkonným pracovníkom pomer 1 : 1. S tým súvisel aj tlak na vysokoškolské vzdelanie, ktoré neviedlo k lepšej kvalite vedy, ale k prezamestnanosti v administratíve. Pre zaujímavosť: v 15 miliónovom Československu bolo viac výskumných ústavov ak vo vtedajšom 50 miliónovom Západnom Nemecku, pričom výsledky týchto ústavov neboli vôbec porovnateľné.
  • Nedostatok pracovných síl. V tejto súvislosti logicky vznikal problém, že robotnícke miesta v mnohých fabrikách boli poddimenzované.

Spravodlivé odmeňovanie

Ako som spomenul, príjmové rozdiely boli malé, aby nevznikali výrazné sociálne rozdiely. Pre zaujímavosť plat generálneho riaditeľa veľkého koncernu dosahoval trojnásobok priemernej mzdy. Plat ministra československej vlády bol ešte nižší.
Za tým je skrytý predpoklad, že tí, čo sú schopnejší, budú solidárni s tými, čo takéto šťastie nemajú a zrieknu sa časti svojej práce v prospech celku. Tento očividný nezmysel bol ovšem základným predpokladom úspechu komunistickej myšlienky.
Rovnostárske odmeňovanie logicky viedlo k tomu, čo lakonicky vyjadroval dobový vtip: keď sa štát tvári, že nás platí, my sa budeme tváriť, že pracujeme.
Vzhľadom na to, že hlavná zodpovednosť za kvalitu výroby a ekonomický úspech bola delegovaná na zástupcov pracujúceho ľudu (ako znela dobová definícia), teda na najvyššie orgány štátu, individuálna zodpovednosť v smere odhora dole bola stupeň za stupňom nižšia a nižšia. V praxi to značí, že nikto okrem vlády nebol za nič zodpovedný (o miesto mohol prísť čisto teoreticky, ale v praxi nie, pretože kto by si z jeho nadriadených dobrovolne robil problémy za tú istú mzdu), a tak sa prevažná väčšina ľudí „tvárila“, že podáva maximálny výkon.
Kým v kapitalizme si ľudia vymieňajú na trhu maximálne úžitkové hodnoty za minimálnu cenu, v komunizme si vymieňajú za stanovené sociálne spravodlivé ceny minimálnu úžitkovú hodnotu. V komunizme vzájomne ľudia obchodujú so svojou darebnosťou. Rovnostárske sociálne spravodlivé odmeňovanie logicky viedlo k úpadku ekonomiky v každom komunistickom štáte na minimálnu možnú úroveň. V našich pomeroch to značí neodškriepiteľný fakt, že kým pred druhou svetovou vojnou patrilo Československo do prvej desiatky najvyspelejších štátov sveta, po krachu komunistického štátu a otvorení sa svetovej ekonomike sme nemali na trhu čo ponúknuť a logicky sme spadli do úrovne rozvojových krajín. Komunisti neraz vykrikujú, že za ich panovania nemal štát dlhy, ale pravdou je, že svojím vládnutím spôsobili nielen tie dlhy, ktoré má terajší štát, ale aj dlh, ktorý vznikol nákladmi na prestavbu kultúry a vzdelania obyvateľov, na vybudovanie novej trhovej ekonomiky, teda to, čomu hovorím civilizačný dlh, a ten len pre Slovensko môže dosahovať bilióny bývalých korún československých. Do civilizačného dlhu možno zarátať:
  • dlh, ktorý vznikol morálnym zastarním výrobných podnikov a výrobných technológií oproti svetovému vývoju,
  • dlh, ktorý vznikol stratou svetových trhov,
  • dlh, ktorý vznikol zaostávaním vedecko-technologickej vývojovej základne,
  • dlh, ktorý vznikol tým, že prinajmenšom jedna generácia bola naučená získavať zdroje a postavenie podvodom a chytračením, nie bojom v hospodárskej súťaži, čo dodnes vedie k psychickej drogovej závislosti na štáte a s tým spojenými ekonomickými stratami,
  • dlh, ktorý vznikol tým, že po páde komunizmu bola väčšina súkromných zdrojov spotrebovaná na nákup nedostatkového tovaru z kapitalistickej cudziny, čo viedlo k podstatnej časti dlhu, ktorý teraz vykazuje štát a
  • dlhu, ktorý vznikol pri nevyhnutnej transformácii k súkromnému vlastníctvu v privatizácii, teda dlh, ktorý nakoniec skončil v Konsolidačnej banke a má dnes hodnotuviac ako 6 miliárd eur.
Hlavným dôsledkom spravodlivého systému odmeňovania je nedostatkový trh, nedostatkový kvantitatívne, kvalitatívne a aj štrukturálne. Produktivita práce (teda mnpžstvo vyprodukovanej práce na jedného pracujúceho za jednotku času) v Československu oproti západnej Európe dosahovala 40%. Prirodzene tomu zodpovedala aj miera celkového vyprodukovaného bohatstva. Na trhu bol nedostatok skoro všetkého, okrem základných potravín, ktoré pri nízkej fertilite obyvateľstva v pomere k celkovej obrábanej ploche bolo možné aj pri minimálnom pracovnom úsilí zabezpečiť. Ale inak chýbalo skoro všetko, na mnoho vecí bolo treba dlho čakať a všetko bolo v nízkej kvalite.
Zaujímavý je štrukturálny nedostatok na trhu, pretože ten viedol k pre komunistický systém typickej sociálnej nespravodlivosti. Mnoho výrobkov (hlavne elektronických, módnych, ale aj veľa druhov potravín) bolo nedostatkových, preto tí čo ich vyrábali, alebo predávali, boli „pri zdroji“, z čoho pochopiteľne profitovali, teda narúšali rovnosť v príjmoch navýšením pomocou dodatočných príjmov zo sprostredkovania predaja. Tie jednak boli pomerne často naturálnej povahy (mäsiar odloží krásne bravčové karé opravárovi auta, výmenou za kvalitnú opravu alebo nedostatkovú súčiastku), jednak u tých drzejších navýšením štátom stanovenej sociálne spravodlivej ceny o poskytovateľov profit, úplatok, dýško, všimné alebo ako sa to všetko volá. V niektorých povolaniach (lekár, mäsiar, autoopravár…) tieto príjmy niekoľkonásobne prevyšovali sociálne spravodlivý rovnostársky príjem. Iste, boli aj tzv. poctiví ľudia, ale darwinovský tlak prírodného výberu postupne vyselektoval na kľúčové miesta ľudí s určitými prirodzenými vlastnosťami, ktoré by sme mohli súhrnne označiť ako asociálne. Existovala doslova mäsiarska, autoopravárska, lekárska a iná typológia. Kľúčové pre normálny život v komunistickej spoločnosti bolo byť čo najbližšie pri spoločných nedostatkových zdrojoch. Od toho závisel spoločenský status, teda umiestnenie v hierarchii svorky.
Kým v kapitalizme je korupcia chorobný a nesystémový spoločenský jav, v komunizme je integrálnou a neoddeliteľnou systémovou vlastnosťou. Napokon aj v kapitalizme je korupcia možná iba tam, kde sa rozdeľujú spoločné zdroje, teda na rôznych úrovniach štátu. V komunizme štát a spoločnosť sú jeden celok, preto je korupcia neoddeliteľná od fungovania spoločnosti. Korupcia je jednoznačne nerovnostársky prvok, pretože uprednostňuje v rovnostárskom prostredí jedincov s určitými konkrétnymi vlastnosťami, teda asociálov. Dá sa povedať, že v komunizme je štátny aparát, ale aj bežné ekonomické fungovanie maximálne prerastené a riadené asociálmi, ktorí tým pádom tvoria elitu spoločnosti. Nie je náhodou, že po páde komunizmu v masovom procese rozdávania majetku mali odkiaľ vznikať zločinecké, alebo prinajmenšom asociálne mafie.

Zajtra pokračujem rozborom sociálnej spravodlivsti v otázkach sociálnej starostlivosti štátu o občanov.

Komunizmus | stály odkaz

Komentáre

  1. utopia mislenia
    to čo tu tento autor píše má vniektorých veciach pravdu ale vedšinou som videl komunizmus stej lepšej stránky nebol taký zhon všetko sa nerátalo cez peniaze ludia boli k sebe milší lebo neboli medzi nimi také veľké sociálne rozdiely táto kapitalistická spoločnost kvasí v ludoch nenávisť strach o svoju budúcnosť.čo sme po revolúcii eštesom si psichicky neodpočinul psichiatrie sa plnia ludmi.
    publikované: 16.06.2009 14:09 | autor: ddacký (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. super článok...
    .., ktorý skvele odhaľuje chyby socializmu. Vidím hneď tri zlepšenia, ktoré by mali komunisti vo svojich úvahách o ideálnom štáte brať do úvahy.
    1. - zrušenie povinnej zamestnanosti - nezamestnaní by tvorili skupinu s najmenšími platmi
    2. - riadiaca vrstva by mala mať druhé najnižšie platy
    3. najvyššie platy by mali mať robotníci a profesie, ktoré nikto nechce robiť

    Inak si myslím, že komunisti by nemali nadávať na súčastný systém, lebo vačšina ľudí tuší, že socializmus ako systém nemohol fungovať v tejto forme ďalej, brániť úplne v podnikaní podnikavým a pod... Komunisti by mali analyzovať , čo robili zle a ako by sa to dalo robiť lepšie. Verím, že existuje nejaký kompromis, kapitalizmus so socialistickými mantinelmi, ktoré sú ešte socialistickejšie, ako sú tie dnešné...
    publikované: 16.06.2009 14:43 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. sestko — asi ťa sklamem
    ale to o čom hovoríš sa volá socializmus napríklad švédskeho alebo rakúskeho typu a ten vedie k enormnej zadĺženosti štátu.
    Napokon opakujem — môj článok je o sociálnej spravodlivosti, nie o tom, kde sa ľudia cítia dobre, či zle.
    publikované: 16.06.2009 14:54 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  4. Sestko, opraviť komunizmus podľa kapitalizmu?
    To je ako pri lievaní vody do koša, upravovať výšku z ktorej sa lieva voda, aby zostala komunistom voda v koši, tak ako kapitalistom v hrnci.
    publikované: 16.06.2009 14:56 | autor: pako (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. myzeria utopie mislenia....
    No, to teda je komentár. Móžeš vzjať jed na to že tu ten čo to pýše má prafdu vo všeckom. Komunizmus totyž nemal a nemá lepšiu stránku - žádný milší luďá - skúsil si si vypýtat tvrdé Sparty v stánku? A zhon nebol lebo sa šeci flákali ako pýše autor. A podvádzali, šeci cigáni a grázli boli invalidi. Kto nechápe, že jediným prirodzeným sistémom je liberálna spoločnosť s individuálnou zodpovednosťou a potlačenou úlohou štátu na minimum, s kapitalistickým trhovým hospodárstvom, tak nech rovno ide na psychiatriu, alebo volí Ficka.
    publikované: 16.06.2009 14:59 | autor: dachshound (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. stavať proti sebe kapitalizmus a komunizmus je zrejme nezmysel
    kapitalizmus je produkt spoločenskej deľby práca organizovanej na industriálnej báze. Industriálne výroba produkuje nadhodnotu — kapitál — teda ide o kapitalistický trh. Jednotlivé -izmy (socializmus, fašizmus, liberalizmus, ekofašizmus,…) sú ot tom aký má byť štát v kapitalizme a kto bude ten majiteľ kapitálu. V komunizme je majiteľom nadhodnoty štát, v demokratizme súkromný vlastník...
    Dnes vlastne vládne všade socializmus, pretože formou daní znárodňuje pravidelne časť kapitálu do redistribúcie.
    publikované: 16.06.2009 14:59 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  7. O stropizme
    Voci komu je zadlzeny stat v socializmoch typu rakuskeho a svedskeho? Neslo by to zmenit zvysenym danovym zatazenim majetnejsich sukromnych vlastnikov? Inak niekedy s kolegami rozmyslam aj o kapitalizme, kde by vyska bohatstva sukromnika bola ohranicena urcitou sumou,napriklad miliardou... oplatilo by sa snazit zbohatnut, ale bohatstvo by malo hranice, strop. Ked sme pri -izmoch, nazval by som ten system stropizmus.
    publikované: 16.06.2009 15:48 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  8. progresívne zdaňovanie
    vedie k postupne majiteľov kapitálu k tomu, že radšej zvýšia svoju spotrebu, alebo investujú inde. V konečnom dôsledku to vedie ku stagnácii trhu a rastu nezamestnanosti. Keď Reagan v USAzrušil enormné progresívne zdaňovanie (podľa výšky zisku dosahovalo až 80%) zrazu bolo na trhu veľa investičného kapitálu a mimo iné sa zrodil boom Silicon Valey, pretože boli zrazu na všetko peniaze. Nezamestnanosť klesla z 10-15% na menej ako 5%.
    publikované: 16.06.2009 15:58 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Dlh štátu
    Štát vždy a bez výnimky zadlžuje svojich občanov. A voči komu? Od koho si požia, väčšinou sú to banky. Švédi mali tak silnú sociálnu politiku, že ľuďom sa neoplatilo pracovať a mnohí boli radšej nezamestnaní. Podstatné podniky boli znárodnené a ich efektivita a konkurencieschopnosť klesala, tak štát, aby vôbec tieto podniky mali čo predávať, umelo znižoval cenu ich výrobkov dotovaním miezd v nich, alebo iným zdaňovaním štátnych a neštátnych podnikov. Nakoniec ich museli aj tak predať, aby splatili aspoň časť štátneho dlhu.
    publikované: 16.06.2009 16:04 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  10. a čo keby bol globálny socializmus?
    Odviesť kapitál niekde inde by asi nešlo v globálnom socializme, kde by boli všetky štáty spojené ako sme napr. v EU. Pod stropizmom /sorry ,že pokúšam tvoju trpezlivosť v odpovedaní na také hlúposti/ som nemyslel progresívne zdaňovanie, ale jednoducho zoštátnenie všetkého osobného majetku nad určitú sumu. To by musel mať boháč veľmi zvláštnu spotrebu, napr. veľa jesť, keby si za svoj kapitál nemohol kúpiť nič čo má cenu, lebo horná hranica majetku by bola jednoducho ohraničená...
    publikované: 16.06.2009 16:10 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  11. To je jednak podobný kebysvet ako ten Marxov,
    a potom sa v ňom začne uplatňovať tzv. problém spoločného pasienku. Máš spoločný pasienok a všetci majú z neho čerpať rovnako. V takom systéme má reprodukčný úspech ten, kto dokáže akýmkoľvek spôsobom získať viac na úkor ostatných. Nejaký spôsob sa vždy nájde. Systém by sa rýchlo rozpadol.
    Aj keby boli veľké represie. Treba si uvedomiť, že taký veľký celok ako je celý svet sa nedá riadiť jedným človekom. A ak ich je viac, tak začnú medzi sebou súperiť o väčší vplyv, moc, pozície. Opäť problém spoločného pasienku.
    publikované: 16.06.2009 16:19 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  12. .
    Fajne sa to citala. Pre mna je osobne fascinujuca enorma rychlost nastupu komunizmu. Neviem, ked si to predstavi, ako zrazu museli vznikat miesta :) ako zrazu sikovni dostavali tolko ako nesikovni, ako to prijali ludia. Pride mi to fascinujuce. Ci to bude tou tvojou spominanou komformnostou, alebo akymsi zavanom socialneho bezpecia z komunizmu, svojim sposobom mi to pride neuveritelne. Ja si neviem predstavit ziadnu ideologiu v ktorom je potlacena umelo konkurencia, zvyhodnovanie. Pride mi to ako sci-fi , ze to bolo sktuocne realizovane :)
    publikované: 16.06.2009 16:19 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  13. sygon - skús si niekde zohnať
    Marxovu knižočku „Ekonomicko-filozofické rukopisy“ Tou to vlastne teoreticky všetko začalo a možno pochopíš, z čoho sa vychádzalo. Základným východiskom je idealizovaný človek, ktorý nemôže rozvinúť svoje vrodené schopnosti, pretože je utláčaný ekonomickými podmienkami.
    Keby dnes Marx ožil, nestačil by sa čudovať, ako tí jeho milovaní utláčaní robotníci miesto toho, aby svoj voľný čas po 8 hodinovej pracovnej dobe (v jeho časoch bola aj 16 hod pracovná doba) miesto toho aby ho trávili v knižniciach ho trávia v putikách, miesto toho, aby sa zdokonalizovali a realizovali, tak čumia na blbé seriály.
    Sám Marx, keď už bol starý, zmenil svoje predstavy a prestal sa zúčastňovať politickej práce v Kominterne. Engels sa po jeho smrti uspokojil s tvrdením, že socializmus je všeobecné volebné právo, 8 hod pracovná doba a všeobecne dostupné školstvo. O komunizme sa mu nechcelo moc hovoriť. Prečo asi? To neboli hlúpi ľudia, ako sa dnes rado prezentuje.
    Lenže založili ideológiu, ktorá potom už žila vlastným životom. Napokomn je to memplex, ktorý sa snaží za každú cenu prežiť, tak ako každý iný. Hákuje sa na vrodenú závisť voči úspešnejším členom svorky. Preto sotva tak skoro vyhynie.
    publikované: 16.06.2009 16:32 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  14. sygon
    Aj ty dávaš rovnítko medzi šikovnosťou všeobecne a šikovnosťou v získavaní peňazí? Je predsa možné, že nešikovní teraz dostávajú viac ako šikovní, len preto že sú bezohľadnejší.
    publikované: 16.06.2009 16:39 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  15. Treba si uvedomiť obrovský podiel nezaplatenej práce
    v nástupe komunizmu. Nadšení ľudia, ktorí uverili, že robia pre spoločné dobro boli ochotní tzv. brigádnicky (teda de facto za stravu a ubytovanie) robiť veľa budovateľskej práce, ktorá bola po rokoch vojny možná, pretože všetky krajiny mali možnosť extenzívneho rozvoja.
    Kým v demokratických krajinácjh tento extenzívny rozvoj viedol k založeniu budúceho bohatstva, v komunzme sa takto vytvorila budúca ekonomická stagnácia mimo iné preto, že ľudia nedostali peniaze, za ktoré by mohli budovať budúce zisky.
    Extenzívny rozvo v Československu skončil začiatkom60. rokov a vtedy sa objavili prvé krízové javy. Kým v západnej Európe sa raketovo rozbehol trh a skončili sa prídelové systémy, na východe bol stále nedostatkovejší bežný tovar. Mimochodom tieto krízové javy viedli u nás k roku 1968.
    publikované: 16.06.2009 16:40 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  16. sestko šikovnosť znamená lepšie prispôsobenie prostrediu
    opäť za tým netreba hľadať nejaké morálne kvalifikátory. Dnes sa definuje inteligencia ako reakcia na prostredie. Čím je entita schopnejšia reagovať na danú štruktúru prostredia s menšími stratami a väčším ziskom, tým je inteligentnejšia. V zmysle tejto definície ten, kto si vie v trhovom prostredí zabezpečiť výhodnejšiu pozíciu má aj vyššiu inteligenciu.
    publikované: 16.06.2009 16:43 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  17. to sa dobre zhoduješ so Silviou Horváthovou..
    ..ktorá sa dostala do topky najhlúpejších celebrít, keďsa vyjadrila, že: "Muž, ktorý cestuje električkou, nemá intelekt"
    publikované: 16.06.2009 16:48 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  18. z pohľadu pohlavného výberu má nesporne pravdu
    publikované: 16.06.2009 16:53 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  19. sestko skúsme iný príklad
    Povedzme považuješ Einsteina za mimoriadne inteligentného, napokon mal údaj ne IQ 130. A teraz ho zhodíš uprostred amazonského pralesa.
    Predpokladám, že by neprežil v prostredí, kde prežije tam žijúci indián celý život. Jeho inteligencia je nastavená na iné prostredie.
    Inteligencia je vždy závislá od prostredia, nie je to nezávislá veličina.
    publikované: 16.06.2009 17:02 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  20. pomôžem si výrokom od môjho obľubeného filozofa...
    Schopenhauera..."Talentovaní sú ľudia, ktorí dosiahnu ciele, ktoré ostatní nie sú schopný dosiahnuť. Ale skutoční géniovia mieria na ciele, ktoré ich súčastníci ešte ani nevidia. Preto bývajú zvačša za svojho života neúspešní a ocenia ich až ďalšie generácie...." Inak súhlasím, že miera prispôsobenia sa inteligentného človeka súčastnému prostrediu môže byť nízka, lebo sa snaží vytvárať nové prostredie.. veľa veľkých ľudí umrelo v chudobe..ale to je o ideáloch, o ktorých nechceš písať...
    publikované: 16.06.2009 17:14 | autor: sestko (e-mail, web, neautorizovaný)
  21. zle šesto, takto som to nepovedal
    Ja by som povedal, že inteligencia idealizmom obsadeného človeka je voči prostrediu získavania prostriedkov na prežitie nízka, pretože je málo schopná reagovať na paramtre toho prostredia.
    Zasa voči prostrediu myšlienkových koncepcií môže byť vysoká inteligencia idealistu, pretože mu dokáže v hierarchii tlupy intelektuálov zabezpečiť vysokú pozíciu.
    Inteliginecia je vždy závislá veličina na prostredí, nie nezávislá.
    Aj keď sú v súčastnosti vášnivé spory o tzv. „faktore g“ ale to už naozaj je mimo túto tému.
    publikované: 16.06.2009 17:39 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  22. asociali a nazov prispevku
    Trochu extremne naformulovany posledny odstavec. Treba si uvedomit ze aj korupcia je iba sposobom socialnej interakcie a podobne ako v kapitalizme vyhravaju ludia ktori dokazu nadpriemerne socialne interagovat. Namiesto "asocial" treba aj v komunizme prislusnika elity pomenovat "super-social". Fakt ze aj dnes su na celnych prieckach postkomunistickych spolocnosti exkomunisti nie je nejake spiknutie prezivsich "asocialov" ale predovsetkym dosledok toho ze a) elita je skratka elita nezavisle na spolocenskom usporiadani b) clovek sa prisposobi vsetkemu. A my asocialni intelektuali mozeme znova zlostne sipiet a zavidiet.
    To ze po pade komunizmu nastala napriklad explozia organizovaneho zlocinu je skor dosledkom revolucnej zmeny ktora priniesla mnohe nove moznosti bez toho aby bola spolocnost naucena dohliadat na ich vyuzivanie.
    Myslim ze aj tu "komunisticku" (a dnes "kapitalisticku") korupciu sme do znacnej miery zdedili este z cias K&K monarchie. Netreba si robit nejake iluzie o superrozvinutom kapitalistickom Ceskoslovensku. To je tak trochu sentimentalny mytus resp. dosledok toho ze aj zvysok europy bol v srackach po vojne. Priznavam ze informacii o ekonomike mam malo ale viem ze prve politicke zriadenie vznikalo pomerne nedemokratickym sposobom nakolko uroven naroda bola taka ze tie politicke strany takmer nemal kto vytvorit. Mozno sme mali co jest ale francuzsku vychovu sme nikdy nemali.
    Staci sa pozriet na akusi "kultivovanost narodov" napriklad tych narodov ktore zaviedli komunizmus a hned vidno ze do znacnej miery plati ze implementacia akehokolvek zriadenia nezavisi len od toho ake je to dane spolocenske zriadenie "dobre" ci "zle" ale od toho na akej urovni sa nachadza dana spolocnost.
    publikované: 16.06.2009 19:44 | autor: bakany (e-mail, web, neautorizovaný)
  23. asociáli
    Ako každá vlastnosť aj sociálna konformita je štatisticky náhodne distribuovateľná na škále, kde na jednej strane sú Kristovia a na opačne Jackovia Rozparovači. Pod asociálnou skupinou rozumieme tú subpopuláciu, ktorá na tej škále obsadzuje pásmo so štandardnou odchýlkou väčšou ako dva.
    Komunizmus práve vďaka koncepcii sociálne spravodlivej spoločnosti vytváral selekčný tlak na to aby sa do elity dostávala táto subpopulácia.
    Korupcia je jav, ktorý vzniká vždy a jedine vtedy, ak niekto rozdeľuje zdroje, ktoré mu nepatria. Nejde o dedičstvo K&K monarchie. Je to systémový spoločenský jav. Čím silnejší štát, tým viac korupcie. Absolútny štát = maximálna možné korupcia.
    Prvá československá republika bola mimoriadne úspešný projekt napriek tomu, že bola v podstate socialistická. Alebo možno práve preto, pretože iné európske štáty buď boli ešte monarchistické, alebo boli liberálne kapitalistické. Svojím spôsobom predbehla vývoj v Európe po druhej svetovej vojne. Skoro všetky sociálne a ekonomické ukazatele boli nadpriemerné, a to napriek tomu, že 1.ČSR zdedila hospodársky veľmi zaostalé Slovensko a najmä Podkarpatskú rus. Všade bol ekonomický rast a to dokonca aj v časoch hospodárskej krízy, len vtedy bol výrazne menší.
    publikované: 17.06.2009 07:51 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  24. DvC, tvoja interpretácia ekonomického boomu v 1.ČSR je detinská.
    Ekon. ukazovatele boli možno nadpriemerné, ale to vďaka tomu, že si:
    1. preložili fabriky zo Slovenska do Čiech
    2. že do Slovenska nič neinvestovalui, ani do zakarpatia, kapitál a zisky z neho sa kumulovali na území Českých zemí.
    3. že mali lup z prvej svetovej-cárske zlato. To sa im potom budoval kapitalizmus" z ničoho".
    publikované: 18.06.2009 09:29 | autor: bookzin (e-mail, web, autorizovaný)
  25. cokomilka - ako vždy problémy s dislexiou
    ako isom interpretoval ekonomický boom 1.ČSR a hlavne , kde som tvrdil, že bol v 1. ČSR ekonomický boom?
    Obávam sa, že ako obvykle opäť polemizuješ sama so sebou.
    publikované: 18.06.2009 12:35 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  26. Okrem toho sotva by si sa zhodla s historikmi
    pretože pokiaľ viem, Felvidék bol priemyselne značne zaostávajúci za Českým kráľovstvom počas K&K. České kráľovstvo bolo priemyselným centrom K&K, čo viedlo po rozpade K&K k veľkej chudobe v Rakúskej republike.
    Tvoje interpretácie založené na zlých ujoch zlodejoch a imperialistoch mi pripadajú značne detinské.
    publikované: 18.06.2009 12:41 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
  27. DvC, nepripisuj mi do vety, ktoré som nenapísala.
    1. O "imperialistoch a zlých ujoch" som vôbec nehovorila.

    "Felvidék" bol v Uhorsku počas dualizmu rozvinutejším priemyselne, fabriky po 0918 boli demontované a prevezené do Českých zemí. Nauč sa základdy slovenských dejín.
    publikované: 18.06.2009 13:15 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  28. dodatok: Felvidék bol počas dualizmu rozvinutejším priemyselne ako
    "Dolné Uhorsko".
    publikované: 18.06.2009 13:16 | autor: cokomilka (e-mail, web, autorizovaný)
  29. daim
    hm, az budem mat casu, mozno by som sa i v tom porypkala. Uz som si dakedy vymyslala vlastny system, ale mal dzury :) Jak kazdy.
    Zato ked si predstavim, ze by ho dakto mal zrealizovat, jak sa tieto zrealizovali, tak si to neviem ani predstavit .
    publikované: 18.06.2009 13:24 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  30. sestko
    rovnitko nedavam, ta veta skor vyplyva z mojho idealizmu, kde sikovni maju peniazky. Tak to nie je samozrejme.
    publikované: 18.06.2009 13:25 | autor: sygon (e-mail, web, autorizovaný)
  31. sygon :)
    ja nepoznám lepšieho konštruktéra ako je prírodný výber.
    publikované: 18.06.2009 13:34 | autor: daimonion (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014